nezabudkovo

Rozmýšľali ste niekedy, akí sú si ľudia a stromy z určitého pohľadu podobní? Asi nie..  raz ma v parku napadla jedna myšlienka. Pokúsim sa ju vysvetliť a podelím sa o ňu aj s vami.

Mám rada stromy, rada sa na ne dívam.. majú svoje čaro, svoje príbehy, svoje poslanie. Keď sa na ne človek díva, akoby cítili jeho starosti, smútok, šťastie i žiaľ. Vždy keď mám nejaký problém zájdem do parku, sadnem si na lavičku a obdivujem ich silu a krásu. Ak by sa vzdali pri prvej prekážke alebo by sa zľakli prvej búrky už ako malé semienka, nikdy by z nich neboli stromy, nikdy by sa nedotýkali oblohy, premrhali by svoje životné poslanie.

Ľudia a stromy rastú z maličkých semienok.. ak nájdete malé semienko a držíte ho v ruke, nikdy neviete čo z neho bude. U stromov môže z maličkého semienka vyrásť obrovský silný dub, buk, borovica, breza, lipa, lieska a možno len malý krík.. to tajomstvo je ukryté v maličkom semienku, presne vie, čo je jeho úlohou, ako má vyzerať.. stačia mu k tomu iba vhodné podmienky a vedomie, že to musí dokázať a rásť do výšky.. dívať sa na svet z výšky, nechať sa objímať slnečnými lúčmi, zaodieť sa zelenej listovej košieľky, ozdobiť sa farebnými kvetmi a venovať prírode vzácne ovocné dary. Odmenou im je len spev vtákov a hrajúce sa veveričky v korunách stromov. V zime ich sneh prikryje bielou perinou a mráz stromy odprevadí do krajiny snov.

Aj s ľuďmi je to ako so semienkami, nikdy dopredu neviete, čo z neho môže vyrásť. Existuje toľko možností, možno účtovník, kominár, tanečník, pilot, učiteľ, maliar a či prezident. Každé semienko si so sebou nesie svoj sen, pomaličky hľadá cestičku, chvíľu prešľapuje na mieste, prediera sa križovatkami, občas sa zastaví.. poobzerá okolo a zase sa vydá iným smerom. Každé semienko potrebuje vhodné prostredie, ktoré mu vytvorí spoločnosť a rodičia. Práve prostredie a vnútorný svet najviac ovplyvňuje, či zo semienka vyrastie vysoký a silný strom alebo malý zakrpatený krík. Aj ľudia sa svojim charakterom podobajú stromom a na rozdiel od nich majú výhodu. Majú nohy, vedia utekať a môžu prostredie zmeniť. Tí múdrejší sú si toho vedomí, ale často krát sa človek nechá len unášať osudom a zabúda na to, že má aj nohy.. správa sa ako suchý peň, ktorý nechodí, nerastie, nežije. Každý má šancu rozhodnúť sa, čo z neho bude.. stačí len chcieť a bojovať, nevzdávať sa a nedať sa zahnať do kúta. Každá prekonaná prekážka je ďalším letokruhom na ďalšou vráskou na tvári. Je iba na nás, či to budú vrásky smiechu alebo trápenia. :o)