nezabudkovo

Mnohí si dnes povedia "konečne", možno si aj otvoria fľašu šampanského. Veď majú dôvod na radosť, odpadla im jedna starosť, vlastne sa len trochu presunie, ale hlavne, že už nebude na očiach. Ak by to bol niekto iní, už by tu behali reportéri a volali o nespravodlivosť do neba.. ale títo chudáci sa nenarodili s bielou pokožkou, so svetlými vlasmi a modrými očami. Sú to iba obyčajní cigáni. Pre mnohých darmožráči, neprispôsobiví spoluobčania, ktorí poznajú kvalitu našich odpadkov. Sú to tí, ktorých sa treba zbaviť a vymazať ich z povrchu zemského. Zrazu dáva každý ruky preč, nikto nevidí, nepočuje, necíti. Zatvárame oči, uši a čo je najhoršie aj srdcia. Naša ulica je od rána plná ľudí, policajtov a asi dvadsiatich frajerov, ktorí len postávajú a tvária sa veľmi dôležito. V prípade konfliktu sú pripravení zasiahnuť. Spoznáte ich veľmi ľahko: vyholená hlava, široká chôdza, cigareta v jednej ruke, v druhej mobil.. občas si poskáču, aby im nebola zima, ale ak by trochu pomohli určite by im ruky neodpadli. Dnes sa sťahujú z našej ulice cigáni, ich veľký dom sa mesto rozhodlo predať za symbolickú korunu, ale každá minca má dve strany.
Nie je mi ľahostajní osud týchto ľudí, pozorujem ich "veľký deň" cez okno. Všade je plno nábytku, krabíc, sťahovákov a cigáni si navzájom pomáhajú.. iní smutne postávajú. Správajú sa slušne, nerobia problémy a hlavne deti sa bezstarostne prizerajú. Dnes im nie je do spevu, mnohí nevedia, aký bude ich nový osud. V každom prípade to bude veľká zmena pre nich, aj pre našu ulicu. Priznám sa, že mi budú trochu chýbať. Rada som cez okno nazerala do  ich sveta, na ich každodenný život, na detské hry, načúvala ich spevu.. ale všetko s odstupom, nevadili mi ale ani som sa nikdy nesnažila o bližší kontakt. Ži a nechaj žiť.
Dnes im berú kúsok ich sveta.. ten dom je plný spomienok, zážitkov a ak by mohol porozprával by o nich dlhý príbeh.. svojim spôsobom sú okrajovo aj súčasťou môjho sveta, od môjho narodenia sa s nimi delíme o jednu ulicu a tak ako mám ja spomienky na náš dom, tak aj oni na ten ich "cigánsky".. na prvé narodeniny, prvý plač, smiech, detské lásky, prvú modrinu, prvé Vianoce, posledne zabuchnutie dvier.. No ten život pomaly vyhasína a ostáva tu iba prázdny dom. Dovidenia susedia..