nezabudkovo

Nádych, výdych.. niečo skončilo a niečo nové začína.. Je to všetko iba v mojej hlave, moje vlastné obmedzenia, moje vlastné myšlienky, moje túžby, priania, sny.. Kde som vybočila z cesty?! Veď už to bolo tak fajn.. mala som svoj svet, svoje základy, úsmev na tvári, mier v duši a otvorené dvere pre lásku.. Zrazu prišiel niekto, kto všetko zmenil.. stačili mu 2 týždne, aby moje základy zničil.. nepýtal sa či smie.. slepo som mu uverila. Nedávala som si pozor.. myslela som, že ak som dobrá ja, bude aj on. Chyba.. nabudúce musím viacej preverovať a menej dôverovať. Bola som príliš dobrá.. to on bol tak rýchly, od začiatku vedel, čo chce.. Tak som ho nechala viesť ma. Verila som mu. No zrazu jeho city ochladli.. aký paradox?! Moje city zahoreli a jeho ochladli. Nevadí.. veď sa nič takého nestalo. Iba niečo nevyšlo tak, ako som si predstavovala. Aj táto lekcia života ma má niečo naučiť.. to, že nie každý je taký ako sa tvári, že slová sú len slová.. a nikdy nenahradia činy, že na začiatku je to vždy iba hra, možno flirt.. no pre mňa nie.. asi by som sa mala viac zabávať. No ja som z tých iných.. niekedy mám pocit, že som sa sem zatúlala z 19. storočia.. to vtedy sa ešte nosili gentlemani, vtedy sa na lásku išlo pomaly, city boli úprimné a manželstvo existovalo na celý život. Asi by som sa mala zobudiť? Halooo vstávaj dievča.. dnes sa na to ide rýchlo, gentlemani sú dnes vzácnosť, city nie sú také úprimné a manželstvo je v posledných rokoch iba záležitosť na pár rokov. Tak načo ľúbiť? Možno to vyriešim úplne inak.. naučím sa žiť sama so sebou a budem mať psa, veľkého.. ktorý bude môj verný kamarát, bude ma všade sprevádzať, nikdy ma neopustí a bude sa tešiť z mojej prítomnosti.. ale aj tam je riziko.. môže ochorieť, môže ho prejsť auto a pes žije menej ako človek. Prečo sa tak človek bojí samoty? Láska je naozaj ako droga.. sme na nej závislý a keď ju nemáme, tak máme absťák.. bolí nás srdce, rozum prestáva normálne myslieť a cítime neuveriteľnú prázdnotu. Čím viac sa ju snažíme získať, tým je to horšie.. Myslela som si, že som silnejšia.. že som z tých nezávislých dievčat, ktoré si vystačia aj sami.. ktoré nebudú prosiť o niečiu pozornosť.. no nie som. Som iba jedna z mnohých.. ktorej stačia 2 týždne na to, aby stratili hlavu. A najhoršie je, že ešte stále v sebe živím nádej.. veď len veľa pracuje, určite to bude lepšie.. príde a zase povie, že som jeho baby a strašne mu chýbam.. Kedy to už pochopím? Je koniec.. Hra sa skončila.. Dopadla som na tvrdú zem.. „tak vstávaj.. nenechaj po sebe šľapať.“ Nájdi opäť svoju hrdosť.. keby sa takto správala tvoja najlepšia kamoška, tak jej prehovoríš do duše.. aj u mňa to už skúšali.. no zatiaľ som hluchá.. síce počujem nejaké útržky slov, no ešte si nespájam súvislosti. Možno zajtra.. čo ak už zajtra to pochopím. Jedno je ale isté.. musím sa zmeniť.. nie kvôli iným, ale kvôli sebe.. Sama si to robím, sama si lámem srdce napoly.. Svojím prístupom.. Mala by som si viac veriť.. neskrývať sa pred svetom.. noačo.. tak mám v očiach slzy.. veď mám právo na smútok a nejde to tváriť sa, že je všetko fajn.. Najradšej by som zaspala a spala.. spala.. spala.. až dokým to neprebolí. Zrazu sa cítim taká neužitočná.. taká osamelá.. nechcem sa zdôverovať priateľom.. nepochopia to.. nikto to neprecíti tak ako ja. Najradšej by som odišla niekam ďaleko.. strašne ďaleko.. medzi neznámych ľudí.. kde by ma nikto nepoznal.. kde by som mohla začať odznova.. a kde by som bola celé dni zaneprázdnená.. nemala by som čas ani na spánok.. ale to nejde, musím ostať tu a počkať, kým to prebolí. Keby ma aspoň niekto poriadne objal.. ale kto? Nikto tu nie je.. iba ja a táto izba, moje slová a slzy. Sľubujem, že toto už budú posledné slzy.. posledné.. začnem odznova a keď padnem, tak znova a znova a znova a znova.. Mala som ťa rada, myslela som si, že to všetko myslíš úprimne.. že si moja druhá polovica. No na druhej strane som rada, že už vo svojej hre nepokračuješ tak intenzívne a dávaš mi pocítiť, že sa všetko zmenilo. Bolo to fajn, bolo príjemné opäť zažiť ten pocit, keď mi v bruchu lietali motýle. Aspoň som nezabudla, že viem ľúbiť.. že moje srdce funguje správne. Nerada pálim mosty, ale teraz to asi bude nutné.. pre dobro nás oboch. Prajem ti do života všetko dobré.. nech si šťastný a podarí sa ti nájsť dievča podľa tvojich predstáv. Nehnevám sa, jednoducho to nevyšlo.. nechám si pekné spomienky. Každý pôjde vlastnou cestou a nájde vlastné šťastie. Zbohom.