nezabudkovo

Všímam si svet okolo a zo všetkých strán počujem často iba šomranie, frflanie a akúsi nechuť k Vianociam. Ale prečo? Kam sa podela tá vianočná radosť, ktorá navštívila každý dom, každú školu, každého z nás?! Cítim to len ja, či je nás viac?! Pre mňa je vianočný čas, časom pokoja, ľudskej blízkosti a radosti. Tento rok oslávim svoje 22-hé narodeniny a posledné roky počujem dokola tie isté reči.. „prečo ten čas tak rýchlo letí?“, „ešte nemám nič nakúpené“, „nemám na darčeky peniaze“.. a každý sa stará len o to, kde čo najviac a najlacnejšie nakúpiť. Občas mám pocit, že pre niektorých sú Vianoce viac trestom ako sviatkom. No kto za to môže?! Odpoveď je jednoduchá, celá naša spoločnosť. Z každej strany sa na nás sypú reklamy najrôznejšieho druhu, každú si chce uchmatnúť to najlepšie. Vianoce sa začali merať podľa počtu a ceny nakúpených darčekov, prehnutých stolov a plných brúch.

Z Vianoc sa stal výnosný obchod, v ktorom sa dá dobre najesť a získať najnovšie technické hračky. Napadlo Vás, ako by sa na nás dívali nejakí cudzinci z inej planéty, ak by nás pozorovali, čo i len jeden deň? Podľa mňa by nechápali tie dlhé rady všade, hromadné zabíjanie kaprov a to neustále šomranie, ktoré počuť z každej strany. Boli by sme pre nich výstrahou, ako raz neskončiť. Ich definícia pre našu spoločnosť by bola asi takáto: „Ľudia, to sú tie dvojnohé bytosti, ktoré sú večne s niečím nespokojné a znášajú si zásoby do svojich domov, ako na príchod konca sveta. Čo však našťastie neplatí pre ich najmenších potomkov.“ A naozaj, pozrite sa na deti, aký je ich postoj k Vianociam? Stačím im tak málo, čistý papier a farbičky a nakreslia vám svet bez zhonu, stresov a ich úsmev zaženie všetky chmári. Im je jedno, že nemáte doma maškrty od výmyslu sveta, šunku, morku, klobásu a to najexotickejšie ovocie. Vedia sa radovať z obyčajného zdobenia vianočného stromčeka, z koledy v rádiu, z pomáhania v kuchyni pri pečení.. zo všetkých tých vecí, ktoré sú pre dospelých záťažou.

Vezmime si z nich aspoň čosi, prestaňme sa správať k Vianociam ako k nepozvanému hosťovi. Privítajme ich s úsmevom a pokojom. Veď sú len raz v roku a je len na nás do aké si ich urobíme. Vianoce sú tu pre radosť a nie za trest. Nepotrebujeme prehnuté stoly, plné bruchá do prasknutia, drahé dary.. veď najcennejšie je taj tak to, čo sa vôbec kúpiť nedá a to je naša rodina, pokoj, láska a priatelia. Všetko ostatné je nahraditeľné a čo ak práve tieto Vianoce budú tie najkrajšie? Zo srdca Vám prajem krásne a veselá Vianoce v kruhu svojich najbližších. J